Medzinárodná filmová prehliadka FESTIVAL SLOBODY 2011

Publikácia Fenomén Bratislava

PRÍSNE TAJNÉ! Výstava o dejinách ŠtB na Slovensku

Ústav pamäti národa v spolupráci s občianskym združením Pamäť národa a Slovenským národným múzeom usporiadal v dňoch 12. 5. – 11. 9. 2011 v priestoroch Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží 2 v Bratislave výstavu o dejinách ŠtB na Slovensku.

Aj viac ako 20 rokov od pádu komunistického režimu v Československu je Štátna bezpečnosť zahalená rúškom tajomstva. Prispela k tomu vysoká miera utajenia jej činnosti, ale aj rozsiahla skartácia tisícok strán dokumentov. V spoločnosti koluje množstvo legiend a falošných predstáv. Výstava si aj preto kládla za cieľ priblížiť verejnosti pôsobenie tohto represívneho mocenského nástroja Komunistickej strany Československa.

Výstava popisovala vznik, organizačnú štruktúru, personálne obsadenie a činnosť Štátnej bezpečnosti na Slovensku v rokoch 1945 – 1989. Prostredníctvom archívnych dokumentov, fotografií, dobových predmetov a odborných textov približovala vnútropolitickú situáciu po II. svetovej vojne, počiatky a organizáciu Štátnej bezpečnosti na Slovensku, metódy jej práce, personálne budovanie a agentúrnu sieť, ale aj spoluprácu ŠtB so sovietskou KGB a tajnými službami krajín východného bloku. Návštevníci sa taktiež dozvedeli o pôsobení Štátnej bezpečnosti v období tzv. normalizácie a v čase novembrových udalostí roku 1989. Brutálne metódy činnosti dokumentovali konkrétne akcie Štátnej bezpečnosti. Mementom praktík ŠtB sú výpovede jej obetí, ktoré si návštevníci mohli vypočuť a pozrieť zo záznamov natočených Ústavom pamäti národa. Expozícia odhaľovala aj tváre vysokých funkcionárov, ktorí stáli vo vedení Štátnej bezpečnosti a riadili jej činnosť. Súčasťou výstavy boli dokumentárne filmy z produkcie ÚPN. Zaujímavý pohľad do vnútra bezpečnostných zložiek ponúkali dobové inštruktážne filmy, ktoré slúžili ako učebná pomôcka pre príslušníkov ŠtB a tiež autentické zábery z akcií útvarov sledovania a zásahov proti demonštrantom v rokoch 1969 a 1989.

V rámci expozície si návštevníci mohli pozrieť generálsku uniformu 1. námestníka ministra vnútra ČSSR Jána Hanuliaka, ktorý z titulu svojej funkcie v rokoch 1971 – 1979 riadil viaceré zložky ŠtB. Tiež domáce i zahraničné vyznamenania a odznaky udelené príslušníkom tajnej polície, preukazy pracovníkov ŠtB, pečiatky, učebné texty, ale aj brožúry, vyhlášky a nariadenia, ktorými sa agentúrno-operatívna činnosť ŠtB riadila v praxi. Mimoriadne zaujímavé boli technické prostriedky útvarov sledovania a spravodajskej techniky, napr. diaľkovo ovládané fotoaparáty, zariadenia na skryté fotografovanie, odpočúvacie zariadenie v zapaľovači, prístroj na meranie zámkových vložiek, mikrofón zabudovateľný do steny, lampa na kontrolu dokumentov v UV svetle a mnohé ďalšie.

Výstava PRÍSNE TAJNÉ! bola vôbec prvou komplexnou výstavou o Štátnej bezpečnosti. Bola určená odbornej i laickej verejnosti. Tým, ktorí metódy ŠtB zažili na vlastnej koži, ale aj tým, ktorí stáli za mnohými zmarenými ľudskými osudmi, či už ako stranícki funkcionári alebo ako príslušníci tajnej polície. Výstava bola príspevkom do diskusie o našej nedávnej minulosti a varovaním pred nástrahami totalitných režimov a nedemokratických praktík, pretože ten, kto nepozná svoju minulosť je odsúdený ju opakovať.

Plagát k výstave

Kolokvium Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov X

Občianske zduženie Historické rozhľady a občianske združenie Pamäť národa usporiadali v Modrovej (okres Nové Mesto nad Váhom) v dňoch 24. a 25. júna 2011 odborné kolokvium v rámci série Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov. Účastníci 10. ročníka tohto podujatia diskutovali na tému ponovembrovej historiografie o prvej Slovenskej republike a možnostiach syntetického spracovania tohto obdobia.

Ernest Hauser: Štiavničan

Spomienková kniha Ernesta Hausera je zaujímavým svedectvom osudu človeka, postihnutého komunistickým režimom. Je podobný mnohým iným, ktorí už takúto výpoveď o bezpráví nevypovedia. Poukazuje na rôzne formy postihov, ktoré boli bežné, keď sa niekto stal "nespoľahlivým" občanom. Kniha opisuje jeden zo zlomových bodov autorovho života - pokus o emigráciu koncom 40. rokov 20. storočia, následné zatknutie, vyšetrovanie, väznenie, zaradenie do PTP, a tiež vysťahovanie rodiny v rámci akcie B. Jeho putovanie je zároveň pohľadom na mikrohistóriu – život v meste a vplyv dejinných udalostí naň. Publikáciu v roku 2011 v rámci edície Memoáre vydali Ústav pamäti národa a Pamäť národa. Jej verejná prezentácia sa uskutočnila 15. júna 2011 v Bratislave a 22. júna 2011 v Revúcej.

Dokumentárny film Tóny v tichu

Tvorba dokumentárnych filmov je najžiadanejší a najúčinnejší spôsob zverejňovania výpovedí a svedectiev o dobe neslobody, ktorú slovenská spoločnosť zažívala v rokoch 1939 až 1989. Pamäť národa v spolupráci s Ústavom pamäti národa nakrútil v roku 2011 dokumentárny film Tóny v tichu, ktorý približuje osudy významného dirigenta Zdenka Bílka. Protagonista filmu zažil veľké úspechy ale aj sklamania. Poznali ho v Madride aj v Petrohrade. Za jeho neoblomný postoj voči ľudským a kresťanským hodnotám sa však ocitol v komunistických väzeniach. Režisérom filmu je Igor Sivák. Jeho predpremiéra sa uskutočnila 3. júna 2011 sa v kinosále Filmovej fakulty VŠMU v Bratislave. Premiéra filmu sa za účasti tvorcov aj rodiny Zdenka Bílka konala v Dome kultúry Zrkadlový háj v Bratislave 16. septembra 2011.

Filmová prehliadka Festival slobody

Celkovo 20 filmov uviedol v dňoch 9. – 11. november 2010 nultý ročník filmovej prehliadky Festival slobody zameranej na prezentáciu tvorby venujúcej sa obdobiu totalitného režimu do roku 1989. Festival zorganizovali Ústav pamäti národa, Kultúrne zariadenia Petržalky a občianske združenie Pamäť národa. Ambíciou prehliadky bolo ponúknuť čo najširší priestor dokumentaristom a filmovým tvorcom venujúcim sa tejto tematike.

Diváci mohli vidieť rozsiahlu filmovú produkciu Ústavu pamäti národa, napríklad úspešné tituly Prežili sme GULAG, V tieni času, November + 20, Sviečková manifestácia a mnohé ďalšie. V hlavnom programe sa predstavila slovenská premiéra unikátneho hraného dokumentu Ležáky 42 (ČR), uviedli sa aj filmy Smuteční slavnost (ČR), Popieluszko. Sloboda je v nás (PL) a legendárny film Dušana Hanáka Papierové hlavy. Súčasťou prehliadky bola premiéra nového slovenského dokumentu z produkcie ÚPN Junáci z prachu.

Informáciu o festivale nájdete na internetovej stránke Ústavu pamäti národa.

Vedecká konferencia Fenomén Bratislava

Ústav pamäti národa v spolupráci s občianskym združením Pamäť národa, Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou, Európskou sieťou Pamäť a solidarita a Nordost-Institut, s finančnou podporou splnomocnenca nemeckej spolkovej vlády pre kultúru a médiá a pod záštitou primátora hlavného mesta SR Bratislavy Andreja Ďurkovského zorganizol konferenciu Fenomén Bratislava, ktorá sa uskutočnila v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave v dňoch 21. – 22. 9. 2010.

Cieľom konferencie bolo popísať udalosti, ktoré ovplyvňovali charakter mesta v minulom storočí. Multietnicita a jedinečnosť mesta, v ktorom spolu (nielen popri sebe) žili Slováci, Nemci, Maďari a Židia poskytuje dobré možnosti na výskum nielen historických udalostí a súvislostí, ale aj vývoja sociálnych a demografických štruktúr. To isté sa týka aj náboženskej a kultúrnej rôznorodosti, ktorá dala Bratislave nezmazateľný charakter. Minulosť Bratislavy poskytuje hojnosť materiálu aj pre výskum dopadov represií totalitných režimov voči rôznym skupinám obyvateľstva. Naším cieľom však samozrejme nebolo len popísať politické, sociologické, etnologické, demografické či iné zmeny v Bratislave, sa venovať aj mestu ako umeleckému či intelektuálnemu centru Slovenska v kontexte celého stredoeurópskeho regiónu.

Informáciu o konferencii nájdete na internetovej stránke Ústavu pamäti národa.

Petr Kubík: Slovensko-talianske vzťahy v rokoch 1939 – 1945

Občianske združenie Pamäť národa a ÚPN vydali publikáciu českého historika Petra Kubíka o vzťahoch medzi Slovenskom a Talianskom v neľahkých časoch 2. svetovej vojny.

Diplomatické vzťahy medzi oboma štátmi sa začali rozvíjať po 11. apríli 1939, kedy talianska vláda uznala slovenskú nezávislosť. V prvom období (1939 – 1943) sa vzájomné vzťahy všestranne rozvíjali v oblasti diplomacie, obchodu, kultúry, propagandy, médií a športu a mali vzostupnú tendenciu. Azda len neuskutočnené návštevy na najvyššej úrovni a nedokončená kultúrna dohoda vrhajú niekoľko tieňov na toto obdobie rozvoja vzájomných vzťahov. Zlom nastal po vojenskom a politickom kolapse Talianska v lete 1943. Hoci v tomto druhom období (1943 – 1945) Slovenská republika udržovala vzťahy s Talianskou sociálnou republikou, ktoré vydržali do apríla 1945, obmedzovali sa iba na základné diplomatické kontakty a na skromnú obchodnú výmenu. Oba štáty potom zanikli vo víre európskeho medzinárodného vývoja.

Práca Petra Kubíka čerpá z unikátnych, doposiaľ nepublikovaných, archívnych zdrojov, ktoré sa nachádzajú v Slovenskom národnom archíve, Archíve MZV ČR v Prahe a v Historicko-diplomatickom archíve MZV v Ríme.

Informáciu o publikácii nájdete na internetovej stránke Ústavu pamäti národa.